Ako sme sa zapotili

Včera na cvičisku bolo nenormálne horúco. A nebolo to len tým letným slnkom:) Makali sme všetci na 100% - a občas som len Ľubke ticho závidela ako si tam na tom našom múriku odpočívala:D a pozerala ako jej synátor maká s Emirkom:-) Najskôr sme psov "rozohriali" základnými vecami ako k nohe, odbočovanie vľavo, doprava, obraty, zastavenie, sadnutie. Potom nám p.výcvikár objasnil tri spôsoby ako naučiť havina ľahnúť:) Ostatní to v pohode spravili cez piškóty a nepochopiteľne Eston si z toho spravil "dobrý deň". Prosto si ľahol a vstal, ale zostať na zemi nezostal. Takže sme na neho šli druhým spôsobom a to zázračne fungovalo!!! Takže teraz už vieme aj "Ľahni!" zo základného postoja. Potom sme sa všetci postavili do radu vedľa seba a opäť precvičovanie vpravo bok, vľavo bok, pochodom, obraty a ľahni. Pán výcvikár videl každú jednu chybičku a tak opravoval a opravoval:) Ešte že ho máme. Ale musím povedať, že všetkým to šlo super!a že všetci sme boli pyšní na tých naších psov, ktorí sa tak zmenili k dobrému po tých 7 týždňoch výcviku. Na záver sme dostali lahôdku. Spravili nám nácvik na kladinu:-) Nuž rozhodne to nie je sranda. Najskôr idete na povel K nohe!, pes musí ísť presne pri Vás, vy si musíte dávať pozor, aby ste tesne míňali kladinu (teda vy idete popri kladine a pes cupitá po nej). Pár metrov pred kladinou treba zaveliť povel "Vpred!" a hafino pekne vybehne hore a už pekne klusá, na konci sme spomalili a zložili s povelom K nohe! Zložili preto, aby nemuseli robiť zídenie dole, ktoré dosť zaťažuje kĺby. Niektorí psíci mali s nástupom isté problémy resp. "psovod" neodhadol vzdialenosť, pozeral sa po psovi, otáčal sa a tak a potom pes buď nechcel ísť hore, obišiel kladinu alebo spravil niečo iné a nie to, čo sa od neho vyžadovalo. Eston s tým však problém nemal. Na začiatku som síce spravila chybičku, že som sa trošku pootočila a tak sa pri výstupe trochu zavrtel, ale druhýkrát pekne už šiel hore ako macher:D a cupital jedna radosť. A o týždeň ideme opäť na ukážku pre verejnosť do Brezian...

Ej veru, za tých 7 týždňov sme sa poriadne teda najmä ja zapotili. Na jednej strane sa sústrediť na psa, čo robí, počúvať povely inštruktora a zároveň obchádzať klubistov a stromy. Občas som mala aj pády, teda najmä pri nácviku "Ku mne!" z dlhého vodítka, keďže Eston sa z 10 metrovej vzdialenosti rútil ako TGV a moje ruky občas nestihli tak rýchlo pracovať a tým pádom som sa občas zamotala do vodítka alebo som nabúrala do stromu. Ale bolo to zaujímave. Míňali sme sa s klubistami a zároveň s ostatnými šteniatkami, ktoré Eston niekedy ignoroval niekedy sa skôr chcel hrať ako pracovať a teda najmä keď zbadal Emirka alebo zbadal Ľubku:D

V piatok večer sme šli do mesta, kde sa konala Svätojánska noc - kopa ľudí a divadiel:) Okolo nás prechádzali také čudá (viď obr. nižšie), ktorých sa Esi trošku bál, ale nedivím sa mu:D Potom sme šli na zmrzku a čakť tatina na stanicu. Vlaky ho už nedesia ako kedysi a dokonca zvládal aj povel "Sadni" a "K nohe" medzi tými ruchmi a ľuďmi.