Ako sa Eston do väzenia dostal

Vykračujeme si našimi lúčkami, kochám sa nádhernou prírodou a pritom stíham ešte sledovať jedným okom Estona, ktorý lieta za aportíkmi. Bolo príjemné počasie. Snežilo, trošku hmly - akúrat pre nás. Bežkári zostali radšej doma a tak sme si prechádzku vychutnávali. V jeden okamih sa to však zmenilo. Eston napriek tomu, že bol navoľno, behal a skákal za aportíkom - nuž v jednej sekunde sa v jeho tele nahromadilo množstvo energie, ktorú potreboval zo seba dostať. A tak nahodil svoju zajačiu chvíľku. Na inom mieste by to bolo celkom v poriadku, ale chytil ju akurát pri pastvisku, kde sa pasú kravy, keď nie je sneh.  Lenže, aby kravy ľuďom nezdrhli a aby sa ku kravám niekto nedostal - ľudia spravili plot a nie hocijaký- elektrický. Ani neviem ako a Eston v zajačej chvíľke sa nielenže nebezpečne priblížil k plotu (to, že bol plot pod prúdom som zistila až neskôr), ale nejakým zázračným činom sa dostal za plot "na pašu". Dokonca nebiť tej jednej milisekundy, nič by sa nestalo. Ale asi labkou zavadil o plot a Eston dostal ranu. Nemyslite si, že tam bolo bohviekoľko tej energie...Chudák Eston, ale nevedel čo sa deje. Tak začal bez rozmyslu behať okolo plotu a silou mocou sa chcel vrátiť späť, ale plotu sa bál - k nemu sa ani nepriblížil. Začal brechať a chcel sa dostať späť ku mne. Ale na tom mieste kadiaľ prešiel  to nešlo.  Tak som začala kopírovať obvod plotu a až takmer pri dedine som objavila miesto, cez ktoré by som Estona dostala späť. Ruku som opatrne prestrčila k Estonovi a dala mu palmsok. Jeden, dva, tri - chytila som ho pevne za obojok a prehupsla som ho spať ku mne. Estona trošku opäť koplo, ale mňa celkom dosť. Ale čo človek neurobí pre záchranu:)) Po tomto som to obrátila a šli sme späť. Eston sa síce tváril, že kľudne prejde aj ďalších 100 km, ale ja som toho mala veru dosť. Dúfam, že si Eston z tejto príhody zoberie poučenie... Veru s tým naším lotrom sa nenudíme - on buď niečo sám vymyslí, alebo sa vecí začnú diať...