Zoznámenie s Erbosom a Eliškou

"Čo sa deje?!", pomyslel som si podvečer, keď ma panička viezla preč z môjho domova. To zas na mňa nejakú habaďúru vymýšľajú... A aj vymysleli. Nad mojím domov je super ihrisko, kde som sa osobne zoznámil so super kočkou, teda fenkou ak mám pravdu povedať:) Volá sa Eliška a je border kólia a robí canisterapiu a záchranárčinu. A nebola sama! Bol tam aj Erbosko a aj jeden veeeeľký hafan, ten sa mi páčil najviac. O.k, ja viem, že ma poznáte... na začiatku sa mi to moc nepozdávalo, predsa len s cudzími sa baviť, ale keď panička s nadšením vítala Elišku aj Erboska, tak som si ich chvíľku oťukával a sú to správni hafani.

Chvíľku som sa po ihrisku potuloval a čuchtal nové pachy, občas som si hrabol, precvičil si sadanie na povel a privolanie, keď tu zrazu spoza rohu sa v mojich očiach objavil nový hafan! Najskôr som myslel, že je to moja teta Gajka, tak som vyštartoval s nadšením, ale potom som pochopil, že je to cudzí hafan - retríver sa to volá - tak som sa na neho so záujmom pozeral a nebyť paničky, ktorá ma držala, už by som ho šiel aj zblízka preskúmať.

Ani sme sa nenazdali a už sa tak zotmelo, že som mal možnosť spoznať osvetlené autá a cudzie večerné zvuky. Najskôr som to bral s chladnou hlavou, ale nakoniec som už nahodil svoj známy pološialený výraz a upaloval domov do bezpečia. Ale panička ma chválila o dušu, aký som bol super.

A panička mi hovorila, že aj budúci týždeň sa stretnem s Eliškou. Už teraz sa teším:) Strášne moc sa mi páčila... aj keď sme odchádzali som sa veru za ňou ťahal ako divoch.