In memorian Asta

Asta nebola prvým psom v rodine, ale najviac do našich životov zasiahla. Asta k nám prišla trošku čakane-nečakane a usídlila sa u nás na krásnych 13 rokov. "Spadla" k nám z tretieho poschodia... (bývali sme na 5. poschodí:D). Jeden deň sa mamina stretla s našou susedou, ktorá mala malého bradáča Fredyho. Nezáväzné rečo o tom, že keby sme chceli psa tak jedine ako je Fredy nedali na seba dlho čakať a o pár mesiacov bola naša domácnosť obohatená o nový element života - Astu.

Asta bola malá bradáčka farby koření a súl a bola najmä bez PP. To bez PP sa prejavovalo počas celého jej života - neustále problémy s črevami, žalúdkom, ušami... ale to jej nebránilo v hodnotnom živote. Ako správni páničkovci sme jej dávali všetko to, čo by pes nemal dostávať, výchova - nuž ona sa akosi vychovála sama:)) a naučila sa všetky lotroviny, ktoré jej život ponúkal. Asta bola geniálny žobrák, ktorý nás často vytáčal do výšin ale kto by odolal jej krásnym tmavohnedým očiam a najmä jej vysokému hlasu. 

Asta mala počas života veľmi veľa kamarátov. Aj niektorí dvojnožci ju mali radi, ale len pokiaľ sa nerozhodli navštíviť našu domácnosť. Vtedy bola strážcom a do nášho bytu sa mnohí báli čo len vkročiť:D Už spoza dverí ich odohnal silný hlas a mnohí museli byť v domnienke, že za dverami je minimálne doga:DD Mimo bytu bola však veľmi priateľská a najmä ukecaná:) Našu rodinu opustila po krásnych rokoch na zákernú rakovinu a nebyť nej, veru by Asta behala ešte teraz:) Bola vitálna, plná života a okrem tej rakoviny jej nič nebolo...

Astine fotky k nahliadnutiu TU