Príchod domov

Haf, kde začať....Ráno som sa ako vždy zobudil plný sily. Nič som netušil až do chvíle, keď sa otvorila bránička do nášho dvoru a neprišli dve panie:) Netrvalo mi dlho a pochopil som, že je zle! Oni ma idú zobrať od mojich bračekovcov a sestričiek. Chvíľku si ma fotili, hrali sa so mnou, potom sa rozprávali s mojou pani chovateľkou o tom ako sa o mňa starať... A zrazu nastala tá chvíľa!

Nasadli sme do auta a mne vyŕkli prvé slzičky a potom som začal rumázgať:(( Hauuu! Kde je moja mamička, moji súrodenci, moja postieľka... ale keďže som chlap ako sa patrí, tesne pred príchodom som umĺkol a plakal som len tak tíšku v mojom srdiečku. Po príchode ma vyložili do záhradky, kde som sa trošku obšmietal, vyvenčil som sa - za čo som dostal veeeľku pochvaľu. Aj napriek smútku som neskôr zjedol pár granuliek, ale ako povedala panička - ako taký vrabček. Po papaní som zaspal ako drevo v mojom novom peliešku.

Po zobudení som si uvedomil, že som v novom svete, kde mi bude oporou moja panička, ktorá sa nachádzala blízko mňa. Dostal som podrbáničko a šli sme do záhrady... a opäť venčiť:) Tam som ju verne nasledoval a vždy keď na mňa zakričala Estonkoooo, som rýchlučko pribehol. No nie som ja šikovníček!? Zoznámil som sa aj s Kelynkou - fúzačkou spoza plotu:) Najskôr na mňa brechala a brechala - veru som sa trošku aj bál, ale po opore mojej paničky, som sa predsa len šiel so susedou privítať. A skončilo to tak, že nebyť plotu, veru nahánky by boli isté. Potom som ešte preštudoval svoj pozemok zhora nadol a šiel som si opäť schrupnúť.

Po malej prestávke som sa opäť vylietal po záhrade a spoza dosák som videl ďalších dvoch susedovcov - Amina a Eny. Eny na mňa štekala, ale Amino vizerá ako správny parťák a len vrtel priateľsky chvostom. Zoznámil som sa aj so zvukom motorovej píly, vrtulníka, sliepok... Veru deň plný zážitkov. A ešte na mňa čaká noc, no uvidíme.