DUO CACIB Brno

V piatok ráno som sa veselý a plný energie zobudil a panička ma hneď z rána vzala na veľkú prechádzku. Už to mi mohlo napovedať, že sa bude diať niečo nekalé. A tak som sa s ňou poriadne vybláznil a doma som si už len spokojne ľahol do pelecha. Ani som sa poriadne neprevalil na druhý bok, keď zrazu prišla moja pani chovateľka so segrou  Cortinou. Corti mi hneď ukázala kto je big boss našej výpravy:) Panička s Maťkou (moja chovateľka) pobalili veci do plechového tátoša, naložili na zadné sedadlá Corti a prišiel rad na mňa. Predstavte si, oni ma chceli prevážať v kufri. No hanba im. Najskôr som tam skočil, ale hneď už som bola aj von. Potom som jednu hubovú schytal a naveľa sa im podarilo ma v tom kufri udržať. Počas tých troch dní som sa veľakrát vozil v kufri, takže nastupovanie a vystupovanie už mám v labkách. Počas cesty som si tam trošku schrupol. Párkrát sme zastali, aby sme sa s Corti vyvenčili a šli sme ďalej.

V jednom meste sme však zostali dlhšie. Panička vystúpila, podala si ruku s nejakým pánom - no tak to teda nie! A svoj nesúhlas som dával najavo poriadne hlasno. Ale oni nedali na mňa. A potom sa zrazu objavil jeden veľký, krásny pes Artur. Panička ho chválila, obzerala, fotila a vzdychala aký je krásny a mňa si vôbec, ale vôbec nevšímala. A to som zvýšil hlasitosť môjho nesúhlasu. Potom ma nachvíľu vyložili z auta a to som si už nasadil aj boxerské rukavice. Žiadny pes mi do mojej rodiny nebude kafrať. Postavil som sa na nohy a vrčal a štekal o dušu. Panička ma za to poriadne zjazdila... vraj sa pekne ukazujem svojmu ockovi. Áno ten pes bol môj tatino Artur Z Duhového kopce.

Potom sme opäť odišli a konečne sme dorazili do Blanska, kde sme sa ubytovali. Náš bytík bol pekne veľký a ja som sa hneď zložil pri dverách. Nikto neprešiel dovnútra bez môjho vedomia. Občas som zablúdil do izby (najmä v noci xi xi xi), ale Corti mi povedala, že to je najmä jej rajón. Nadránom som sa zobudil a rozhodol som sa, že je ten správny čas na maznanie. Panička však mala na to iný názor. Aj Corti prejavila svoj nesúhlas, tak som na ňu 2x štekol. A hneď som za to schytal pohlavok a vyhubovanie. Panička ma odpratala na moje miesto, kde sa chvíľku so mnou hrala, aby som sa unavil a zase zaspal. Ej veru, aj som zadriemal. Pomaly sa odplížila späť do postele, ale hneď sa vrátila aj späť. Vraj jej Corti obsadila postel, tak sa zatiaľ zložila pri mne. A tak sme spolu privítali ráno...

Ráno nás opäť nabalili do auta šli sme ďalej. To bolo vzrúšo. To som ešte nevedel, čo sa chystá. Zaparkovali sme a šli sme do jednej obrovskej haly. To už som vedel, že ma panička doviedla zas na výstavu psov. Kde ste sa len pozreli všade samí hafani. Podľa katalógu tam bolo v sobotu čosi vyšše  10 000 psov...vau. A oni miesto naháňania nemali nič lepšie na robote ako neustále behať dokola po koberci. Dokonca sa niektorí aj tvárili, že ich to strašne baví, ale to im nespapám. Každý správny pes predsa radšej behá a naháňa srnečky... xi xi xi.

Zložili sme sa pri mojej sestre Coralke a pri Jekyllovi. Hneď vedľa nás boli rozložení hafani z Hali Gali. Ale tí sa mi celú dobu nepozdávali a svoju nesympatiu voči nim som dával hlasno najavo. Ani som sa nenazdal a šiel som do kruhu, kde na mňa čakala príma rozhodkyňa, ktorá mlela rakúsky, ehm teda nemecky, takže jej nerozumelo moje uško... Ale bola strášne moc príma. Trošku sa so mnou na začiatku pomojkala a ja som ju poriadne vyoblizoval, išla na mňa pekne pomaly, poobzerala ma z každej strany a dala mi vraj pekny posudok.  Nuž a potom som sa bol s paničkou pozrieť do haly, kde mali pripravené misky s granulkami ako vzorky a ja som ich pekne spapal - dokonca som si vraj vybral práve tie, čo sú pre môj vek. Keď som spucoval druhú misku priblížil sa hafan a to ja keď papám nepoznám brata. A tak som po ňom vyletel ako uragán. A potom si toho moc nepamatám, lebo odvtedy som sa vraj správal ako pomätený a vrčal do každého. Akosi mi ten ruch udrel na mozog a ja som skúšal paničkinu hladinu trpezlivosti.

Nakoniec ma odviedla mimo psov a tam som sa trošku vrátil do normálu. Potom som už bol v rámci normy a onedlho sme odišli preč. Zastavili sme sa na lúčke, kde som sa vybehal s Corti. To nám bolo hej. V noci som prišiel opäť navštíviť paničku. Ale tá už nemala pre moju návštevu pochopenie a chcela ma odohnať, ale som sa nedal a pekne som na ňu hupsol. Tak sa vzdala a uhla sa trošku a ja som si dospal zvyšok noci v posteli s paničkou. Ale sa mi dobre spinkalo. Ráno nás privítal poriadny lejak, čo mne osobne bolo jedno, ja mám rád vodičku, ale panička nebola nadšená. v hustom lejaku sme dorazili na výstavu. A zas som predvádzal svoje "správanie"... panička to so mnou nemala vôbec ľahké, ale keď ja tie výstavy tak strašne nemám rád....

V kruhu som to nevydržal a začal paničku obhrýzať, vyskakovať, točiť sa, chcel som "pozabíjať" ostatných psov v kruhu. Potom prišiel narad pán rozhodca a to som už sekal dobrotu. Pekne som mu ukázal zúbky, v pohode ma prehmatal, zabehal som si, len ma nahneval - začal pískať s hračkou tak som sa potešil, že sa konečne budeme hrať a on ju potom skoval, to sa nerobí... Po odvystavovaní som šiel s paničkou vonku, kde sme si okolo pavilónu zabehali, pocvičili poslušnosť a šlapal som ako hodinky. Akonáhle sme sa však priblížili k hale, prejavoval som svoj nesúhlas - bol som pekne mazaný. Najskôr som zdvihol prednú packu akože niečo mám. Tak si ju panička poprezerala z každej strany, ešte sme sa prešli a usúdila, že je všetko o.k a zas sme chceli ísť dovnútra. Tak som sa tváril, že zadná noha nie je v poriadku a začal som ju ťahať. Tak na mňa zas chvíľku pozerala a v tom panička prekukla môj trik. A mal som po zábave a šli sme do haly. Tam som sa striedavo správal slušne i neslušne. Našťastie vždy keď zbadala na mne môj pološialený výraz, vzala ma vonku, kde som sa trošku zrelaxoval a vrátili sme sa späť. Po výstave som spokojne naskočil do kufra a spal som takmer až do môjho domova... veru už som rád, že som doma. Á ozaj, skoro by som zabudol, že som sa sa tam stretol s mojimi i kamošmi Amorom a Karouškom. Ale viete, oni sú psi - ja som pes a navyše puberťák, takže som ich poriadne obrechal, ale inak sú to správni hovíci... Fotky prinášam v svojom fotoalbume.