CVP Senec

Snívalo sa mi o kostičkách, o naháňaní mačičiek, o súrodencoch, keď ma panička vytrhla z môjho sladkého spánku ráno o piatej. Fuj, to nie je hodina pre sofawarta:D Ale aspoň som sa dobre prebehol a vyvenčil. Bolo mi hneď podozrivé to skoré ranné vstávanie. O pár hodín neskôr som sa celkom potešil, že ideme na výlet autíčkom. Ale že to bude tak ďaleko - to som nevedel. Cestovali sme až do toho ďalekého Senca. Najskôr som šmejdil, kde čo je a keď panička radostne pribehla, že príde aj môj brácho Everest s páničkovcami, to bolo len radosti a veselosti. S bráchom sme sa neskôr privítali ako sa na chlapov - teda poriadnych psov patrí. Brechli, povrčali, ale vzápätí sme sa s "láskou" obímali a válali sudy, hrýzli... prosto sme blbli ako pravé šteniatka.

Paničkovci si veselo poklebetili o našich výčinoch, radostiach, starostiach a neskôr, keď sme s Everestom usúdili, že by sme si mali aj hajnúť, nás potvory vyhnali, vyčesávali, dávali na výstavné vodítka... to už začalo byť vážne!!!  Keď panička dáva výstavák  a povie Výstava viem, že treba prestať blbnúť - veď potom vždy dostanem maškrtku alebo granulky:D Pred nástupom sa chudáčikovi Everovi stala menšia kolízia, jeden doberman sa prirútil od ani neviem odkiaľ a chmatol ho za srsť. Našťastie to nedopadlo až tak hrozivo, ale aj tak som ho trošku poľutoval. Pred pánom rozhodcom Šinkom som sa na povel Klus pekne prebehol, ukázal mu tak úžasne zúbky, že aj panička bola z toho vedľa:D Ja som proste lotor na pohľadanie. Ale čo sa čudovala, keď som mnou toľko tie zuby na povel Zuby trénovala... veď na začiatku aj utŕžila pár mojich zubných chmatov - ale aj ja po čumáku:( Ale dôležité je, že to viem. Po zuboch som sa opäť prebehol, dal sa do "výstavnej pozície" - pozn. paničky: ešte sa mi to nikdy nepodarilo, aby stál tak naozaj v pozícií ako tam, ale ešte to budeme musieť viac trénovať:) Potom som čakal na to ako sa predvedie Everest. Nakoniec bráško skončil druhý - Gratulujem Everest!!! a ja som okrem nejakého papiera - vraj diplomu a posudku, dostal aj hračku od paničky a pamlsky.

Keďže som skončil ako veľmi nádejný, musel som čakať neskutočne dlho na súťaž o najkrajšie šteňa, kde ale zvíťazili iní hafani:( takí malí krpci:) Ale podľa paničky aj tak som najkrajší na svete a nevymenila by ma za žiadného iného....

Tak som sa počas toho dňa uťahal, že pred záverečnou súťažou ma paničky dali do auta na moju plachtu, aby som si aspoň trochu zdriemol, lebo som už ani hlavu nevládal držať a von ma stále nejakí druhí psi buntošili. Uťahaný som bol aj na druhý deň a tak som sa na cvičisku tváril ako mŕtvy brouk. A v nedeľu idem opäť, ale už nie s paničkou ale s mojím Michalom a Barborkou a sestrou Dakarkou:)