Život puberťáka

Buf! Panička si všimla, že už som tu dávno nič nenapísal... aj keď som to sľuboval. Tak dnes sľuby naplním a čo to o mojích dňoch porozprávam. August som mal perný. Panička sa zbláznila furt ma kdesi ťahala. Kto to kedy videl, aby pes obehol toľko miest priebehu pár týždňov. Ja by som aj tak najradšej miesto vozenia v aute ponaháňal mačku odvedľa:D xi xi.  Na konci mesiaca som sa opäť raz zvítal so svojími bračekovcami a najmä mojím obľúbeným Everestom. Ešte sme sa poriadne ešte nevideli a už sme boli v sebe zahryznutí. Chlpy lietali jedna radosť... to bolo žúžo. Ale potom nastal tvrdý život. Normálne sme každý deň chodili cvičiť a tak ma zlikvidovali, že som ani behať nevedel. Ráno som vstal a chvíľu som si musel spomínať, ktorá že to labka ide prvá a ktorá druhá, hrôza. A panička bola na mňa pes:( teda čo to bafám - ako človek:)

Ani sme sa nenazdali a jeseň zasiahla do naších životov. Panička síce tvrdí, že skôr ako jeseň zasiahla do životov moja puberta... no ja absolutne neviem o čom hovorí.... Posúďte sami. Môžem ja za to, že pach srnky je lákavejší ako kus syrčeka?! alebo, že mám teraz toľko enegie, že môžem prebehnúť aj 100 km a potom ešte doma budem lietať ako šialený? Veď som predsa hovawart zvaný neriadená strela:D Panička sa tiež sťažuje, že som oslepol a ohluchol - najmä čo sa týka poslúchania. Viete prišiel som na to, že občas je výhodné, keď nevidím a nepočujem:D xi xi xi. Potom vrhnem na paničku pohľad číslo 23 a tá akosi začne meniť farby do červena a neviem prečo začne počítať do desať.... Ale viete čo mám najradšej?! Keď som doma najnovšie milujem, keď môžem po všetkom a všetkých skákať, obhrýzať ich a robiť loptošiny. Veru, veru panička. Ono ti vôbec nepomôže keď mi pri výskoku nastavíš kolienko, ani ti nepomôže keď mi uberieš kyslíka:D xi xi xi - ok tak na chvíľku  to zaberie a ja sa tvárim ako plyšiačik - vyvalím sa pri kresle, tíško leškám, občas si vyložím hlávku na kolienko a vzápätí akoby do mňa vošla energia z tornáda a vyvádzam nanovo. Ale má to pozitívum:DD ... panička si rozšírila slovnú zásobu, ktorou ma bežne častuje:D a keď ma tak častuje, ja na ňu pozrem drzým pohľadom, kývnem hlavou a idem si ľahnúť do pelecha... a ju ide rozhodiť:) Oh, ozaj skoro by som zabudol, viete čo vytáča paničku do nepríčetnosti?! xi xi. Sme na prechádzke a občas sa zatvárim  akoby som celý život trávil na záhrade zavretý a konečne som sa dostal na slobodu. Som absolutne vzrušený z každého človeka, trhám sa na neho a štekám a štekám - nevýhodu to má, že vždy schytám... ale možno mi to raz prejde....

Ale ako som hovoril, prišla k nám jeseň a s ňou aj hnusné chladné a upršané počasie. Teda mne to osobne nevadí. Jesenné počasie je ako pre mňa. Chladnejšie počasie a vodu milujem a tak behám a lietam po lúkach ako nepríčetný a občas sa ani zastaviť neviem - vtedy brzdím na paničke (vtedy ide občas o život - pozn. paničky) A čím dlhšie sme vonku, tým lepšie. Len panička nadáva, že si veru dala. Vraj aj dnes. Silný  ľadový vietor, silný dážď - žeby ani psa nevyhodili von a ja som si s paničkou a gazdinnou veselo túroval na mojej večernej prechádzke. Vydržali to len čosi okolo hodiny, potom už obe odkvecli, ale keby bolo po mojom ja ešte veru behám a behám. Cestou domov - cesta ide dole kopcom po tráve a blate - som zbadal koníky,ktoré sa vracali domov. A to bolo čosi pre mňa. Tak som sa zrazu trhol, že panička skoro zaryla nosom do zeme:D Ale udržala ma, škoda... rád by som sa s tými koňmi zoznámil.... O.k tak pre dnešok to veru snáď aj stačilo, idem robiť niečo užitočné....