Údiv alebo obrana v Martine

Po dnešnom dni nevyhádzame z údivu. Eston sa odvčera drží a poslúcha. Dnes sme sa vybrali s ďalšími členmi z nášho klubu na výcvik do Martina. Zaradili sme sa do skupiny, kde cvičil aj Esiho šikovný brat Monty. Eston bol občas vyvedený z konceptu a ťahal, ale inak mu to celkom šlo:) Dokonca aj keď sme šli na prekážky - cez kladinu prebehol vyškerený akoby to bola jeho najobľúbenejšia prekážka:D a to minulú sobotu na ňu dokonca odmietol vybehnúť. Vrcholom bolo jeho štekanie na povel - 1x v živote to spravil:) a jeho naháňanie za kožou. Občas síce zdrhol za maminou, ale úspech bol v tom, že predtým sa na neznámom území nechcel ani hrať a na nejakú kožu kašlal z vysoka... Takže dnešný deň: 1*** tak ma dnes Esi prekvapil, že som zostala v neskonalom údive...

Cestou na späť nás v Strečne zastavili policajti na kontrolu dokladov. Tohto sme sa vždy trochu obávali. Samozrejme Esi začal štekať. Ale pánovi policajtovi sa tak strašne zapáčil, že doklady nechal na pokoji a miesto toho mu mama vysvetlovala čo je to za plemeno, odkiaľ ideme a skončilo sa to tým, že nás vyprevadil slovami nech sa nám darí:)