Sekunda v živote Esiho alebo čo nového

Keďže času nie je nazvyš prinášam najnovšie informácie z Esiho života. Ako som už povedala Esi sa začína trošku skľudňovať:D (alebo že by sme si už na neho viac zvykli?:D).  Jeho hryzacie a skákacie útoky takmer ustali. Síce ešte stále rád obhrýza všetkým ruky, ale veľmi nežne - skákanie však už takmer neprevádzkuje. Zistili sme "životnú pravdu", z ktorej sme sa poučili. Hryzie keď sa nudí, je rozjašený alebo sa chce maznať. Čo sa týka maznania, chvíľku počkáme, kým prestane a sústredí sa na niečo iné - poškrabkáme ho a jeho útok prestane. V prvých dvoch prípadoch presmerujeme jeho energiu iným smerom:) Ak je rozjašený alebo sa nudí, začneme sa s ním hrať resp. cvičiť. A stačí 10 minút intenzívneho cvičenia či už poslušnosti alebo "psích trikov" a z hryzacieho psa sa stáva pes pokoják, ktorý obhrýza už len svoju kosť alebo hračku.  Ak sa s ním hráme, tak ho väčšinu tak uťaháme, že rád dobrovoľne zalezie do brlohu a o chvíľu už z neho veselo odfukuje:D Skákanie tiež už prestal prevádzkovať a robí to len občasne. Dôvod?! Koho by to bavilo, keď to panička využíva na to, aby sa to naučil na povel:DDDD A tak je to aj s brechaním. Akonáhle zistí, že ho to učím, v tej sekunde prestane:D darebák jeden. Ale už sa to občas zadarí, že šteká na povel:) ale len doma.

A ako mu to ide na cvičáku? Nakoľko je to môj miláčik, nemôžem to dobre posúdiť. To môžu zhodnotiť výcvikári, ale myslím, že už mu to celkom ide. A najmä také veci, ktoré môže neskôr uplatniť na nejakú tú lotrovinku.  Ako napríklad tento víkend. Na cvičáku sme sa učili áčko (bolo to zložené tak, aby sa príliš kĺby nenamáhali) a skok do diaľky. A práve ten skok do diaľky je to, čo si veľmi rád teraz skúša:) Tam pochopil, že keď pekne natiahne zadné nohy, preskočí aj "kúpalisko". A teraz sa o to občas snaží. Ráno sme sa jašili na záhrade, keď sa zrazu zvrtol, pozrel na mňa a cválal priamo na náš "bazén"(jama v zemi s kopou dažďovej vody), ktorý je z bezpečnostných dôvodov uzavretý. Tesne pred bazénom sa odrazil a skočil. Zatiaľ sa mu nepodarilo preskočiť celú šírku, ale len 80% šírky bazéna.  Potom sa len obzrel či som to videla a hrdo odkráčal k svojej kosti. Zobral kosť a tváril sa, že ju ide zahrabať. Aj sa mu ju podarilo zahrabať. Trčala síce zo zeme ako anténa, ale bol dostatočne hrdý na svoj výkon, takže "odplachtil" späť do svojho pelecha, aby načerpal nové sily. Apropo cvičisko. Ten náš chuligán sa tak vždy teší na cvičisko, akoby mu tam snáď jedlo dávali:D Po vystúpení z auta naštartuje svoje laby a ak by som ho pustila, veru zrýchlenie ktoré by nabral z 0 na 100 by bolo čarovné. Na cvičáku sa s každým rád privíta - niektorých bude otravovať dovtedy, kým si ho nevšimnú:D a potom spokojne zaľahne k svojmu stĺpu - na sekundu. 

Z Estona už prestáva byť až také milučké šteniatko:) a začína byť o čosi ostrejší v strážení. Predtým strážil len izbu v ktorej sa zdržiaval a štekal len vtedy, keď do nej niekto cudzí vstúpil. Najnovšie šteká na cudzích už v sekunde keď prekročia prach domu, čo my celkom vítame.  Tých čo pozná, potom zahrňuje láskou svojho "drobného" telíčka - ako to nazývame my - "natiera" sa na nich ako Rama, na obidve strany. Na prechádzkach si nás stráži ako oko v hlave. Keď sa náhodou mamine zadarí a skryje sa bez toho, aby sme si to všimli, Eston sa zvrtne a naistotu beží presne tým smerom, kde sa nachádza aj keď ju nie je vidieť a je aj tma. Na raňajších prechádzkach ma stráži pred kadekým. Aj minule na mňa bafol jeden bezdomovec spoza krovia, a Eston mu rovnako odpovedal bafnutím:D Ten si už snaď zapamätá, že nás nemá čo obťažovať:D