Prvýkrát na cvičisku

Dávno som tu nehafol novinky, čo sa udiali... Tento týždeň bol veľmi veľmi napínavý...

Vo štvrtok mali dvojnožci nejaký sviatok a tak ho využili na spoločné posedenie pri Kysuci. A to bol raj pre nás:D Po dlhšom čase som sa stretol s maminkou Rikou, tetou Gajou, sestrou Cortinou a bráchom Emirom. To vám boli zážitky. Najskôr som vyňuchal sáčok s piškótami a tak som sa trošku nadlábol:D xi xi xi. Na moje nešťastie si to však všimli a ešte som dostal aj po ušoch, ale čo... hlavné je, že piškóty už boli v mojom brušku. Potom sme s Emirom objavili mŕtvu rybičku, takú väčšiu, festovne vylúhovanú:D tak sme si z nej ujedali... Poviem Vám, panička moja spravila taký povik okolo tej ryby! Potom som aj schytal, keď som jej tam zdrhal, aby som ju dojedol. Čo sa zabijem, keď mi to tak chutilo???

V sobotu ma panička vytiahla na ten dávno spomínaný cvičák. No fujtajbl! To Vám nie je žiadna sranda:( Normálne aj poslúchať tam musím. To žiadne ťuťuli muťuli. Nás hafanov pekne hneď na začiatok uviazali o stĺpy a páničkovci sa išli vykecávať do kruhu. Ja ich proste nechápem: učili sa ako sa má správne chodiť s vodítkom, ako cvičiť, venčiť, kŕmiť a tak. To kŕmenie už na mne aj panička odskúšala - učí ma na povel jesť, vraj aby ma niekto neotrávil. Ráno som to dnes aj pekne spravil na povel, ale na obed som sa tak ťahal za papaním, že až... ale naučiť sa to vraj musím. Ale späť. Myslím si, že s Emirkom sme tam boli najšikovnejší hafani. Pekne sme čakali na paničky, ležkali, obzerali cudzích hafanov, ktorí sa nám premávali popred ňufáky, občas sme čosi obkusovali. Emirko si dva-trikrát krátko brechol na paničku, keď ju zbadal, ale boli sme ako anjelici. Panička ma normálne nespoznávala. Naposledy, keď ma tak uviazala a odišla som skoro zbordil stĺp, o ktorý ma uviazala. A teraz som bol poslušný hovík:D

A dneska pánečku, dnes ma môj gazda zavolal na odpočivadlo. Tak som si k nemu skočil, oblizoval ho a hovel si na ňom ako kráľ.