Búrkobijec

Nuž neviem ako vy, ale ja sa búrok bojím. A veľmi! Teda resp. bála som. Odkedy máme Estona môj strach sa znížil na normálnu úroveň:D Aj dnes. Prešla búrka, pršať už tak nepršalo a Eston už začal robiť neplechu, že chce ísť von. Obliekli sme si bundy do dažďa a poďme von. Akurát sme boli na najnevhodnejšom mieste uprostred lesoparku, keď začala búrka nanovo. S maminou sme nahodili rýchlosť, čím skôr domov. A Eston sa tváril akoby nič. Blýskalo sa, hrmelo jedna radosť a jeho jedinou starosťou bolo naháňať drozdy:D, vyčuchávať a robiť bežné prechádzkové veci akoby sa nič nedialo. Potom sa spustil poriadny zlievak a tak sme posledných 15 minút bežali a Eston mal z toho dobrú srandu. Bral to ako hru! Bežal o dušu a ja som dole zablateným kopcom ledva brzdila a snažila som sa neskončiť s nosom v blate:D Keď sme dorazili domov totálne premočené, nechápal prečo ešte nezostaneme "divočiť" vonku. Proste sa Eston len škeril a tak sme ho vyhodili na záhradu, kde ďalej vyvádzal počas doznievajúcej búrky. Mám ja to normálneho psa?! P.s.: hluchý nie je :DDD