Ako sa na mňa slniečko usmialo alebo ako bolo v Bystrici...

Takto pred týždňom ma vytiahli na Klubovú výstavu a to, že som tam robil zlobu, Vám panička na mňa už bonzla:)) Ale potom som sa trošku skľudnil a v piatok na ihrisku som pri Veronike sekal takú dobrotu, že boli obe vyvedené z konceptu:D To som hneď mohol tušiť, že na mňa panička opäť pripravila búdu, teda lesť a dnes veľmi skoro ráno už hnala moje labky na prechádzku. Fujtajbl! Kto má tak skoro ráno vstávať. Ale bol som veľmi rád, dobre som si prehnal labky a poriadne som sa vybúril s aportíkom. Dokonca som potok preskočil a nevyváľal som sa tam ako zvyčajne:)) Ani som poriadne neprišiel domov a už ma naložili do nášho tátoša. Do Banskej Bystrice sme dorazili čosi po ôsmej hodine ráno a šli sme si obsadiť flek. Panička len zírala, aký som bol dobrý chlapec. Pekne som si to vedľa nej túroval a nevymýšľal blbosti ako zvyčajne... Asi na mňa zabrali vyhrášky, že pôjdem do huspeninky, ktorá na mňa už veselo kýva zo sporáka:))) Prišla nás pozrieť aj kamoška Veronika a Beatka z cvičáku. Ani som sa nenazdal a už ma panička ťahala ku kruhu. To už slniečko poriadne pripekalo a veru sa mi ani poriadne chodiť nechcelo, ale keď už ma tu panička dotiahla tak prečo nie:) Nastal čas ísť do kruhu. Pekne som si prihopsal, usmial sa, nechal si skontrolovať zuby, chvost, výbavu a už sme behali. Pekne ma dali do postoja a zrazu som začul také divné štyri písmenka, ktoré som doteraz nepočul! Ževraj som nejaký CAJC. Tak to neviem či sa mám uraziť alebo sa škeriť na svet. Potom som si šiel zabehať aj o BOBa, ale to už som tak neočaril:))  Na záver výstavy som dostal vodičku a dobrú zmrzlinku a šli sme domov... Sveta mi je teraz žiť:))