Ako sa dvaja baheníčkovia domov vrátili alebo ako sa odzemok skákal

"Eston. Nedá sa inak, ideme von aj v tomto nečase!" A tak sme zbalili ruksak s dlhým 10 metrovým vodítkom, lietajúci tanier, aportík, pamlsky a dobrú náladu a hurá na prechádzku do neďalekej hory.

Prvou "horou", ktorú sme museli zvládnuť  bol prechod cez malý vetchý mostík cez potok. Šťastne a v suchu sme ho prešli:D a hurá do hory a na lúky. Za potokom som Esiho pripla na 10 metrové vodítko (poľovníci/ lesníci nikdy nespia:( ) a kráčali sme smerom k nášmu cieľu. Predierali sme sa cez bahno, ale elán nám to nebralo. Hádzala som Estonovi aportíky a on lietal akoby sme ho po dlhej dobe z pivnice vytiahli:D Keď som mala už blato aj za ušami, vyštverali sme sa rovno pod horu kadiaľ ide príjemná trávnatá a menej bahnitá cesta. Kráčame si zvesela, keď sa zrazu Eston otočil a začal nebezpečne vrčať. Z lesa sa vynoril jeden pán, trošku ušmudlaný s konárom v ruke. To už bolo na Estona dosť a aj napriek tomu, že na cvičisku sa najskôr schovával resp. nejavil záujem, tu sa celkom naštartoval a začal brechať a trhať sa. Veru v tom bahne som mala čo robiť udržať to moje malé teliatko. Pán sa v sekunde zvrtol a upaloval späť do lesa:)

Naša cesta pokračovala ďalej, aportík sa vymenil za lietajúci tanier (fúkal vietor, takže to bolo ťažšie, ale dalo sa), občas si uchmatol a pohrýzol malé jabĺčka, šípky a trnky - to bola bašta:)  Konečne sme dorazili na rovný plac, kde sme začali cvičiť poslušnosť.  Keďže som bola "šikovná" a nenaučila som Estona štekať na povel v mladšom veku, začali sme pred 2 týždňami s výcvikom štekania a musíme sa pochváliť, že ho už praktizujeme pekne aj medzi ľuďmi... Spravili sme si krátku poslušnosť (dnes mu to napriek nepriaznivým podmienkam - dážď, blato - šlo priam ukážkovo) a keďže pršalo, nastal čas vrátiť sa späť.  Aby to nemal Esi jednotvárne, hrali sme sa na hľadanie pokladov a celkom mu to šlo. Pomaly sme zišli dole kopcom a tu nastáva  dôležitá časť nášho príbehu:D Esi sa cestou dole poriadne rozbláznil a trochu som sa zamotala do vodítka:) Nečakane chytil zajačiu chvíľku a pred pádom ma zachránil iba malý výskok, teda skôr odzemok:D A tých odzemkov bolo viac:DD Bola som pomaly ako Jánošík.  A konečne sme sa dostali k potoku a k lávke. Nuž a túto časť som už nemala až tak domyslenú.  Tí čo poznajú Estona ako chodí cez danú lávku, vedia o čom točím. Tentokrát sa k jeho prechodu pripojila zajačia chvíľka a jeho láska k vode. Šťastie, teda moje bolo to, že bol stále na dlhom vodítku... a tak som zostala len špinavá z blata. Eston naštartoval laby, stiahol chvost a skôr než by ste povedali švec už bol v potoku a skákal ako kozľa a behal hore a dole a hore a dole. Tých pár sekúnd som využila na prebehnutie po lávke . Privolala som ho a Eston priletel hneď ako drak a doslova rypákom do mňa zabrzdil, zlupol pamlsok a pekne sa na chvíľku zaradil k nohe.

Špinavý, mokrý sme konečne  dorazili domov, kde na Esiho už čakala krupicová kaša a teplý peliešok:) A mňa čistenie špinavých vecí...