Ako plynie čas alebo 9 mesiac hovíka

To je hrozné. Ta panička furt kdesi pobehuje a tvrdí, že vraj niekto musí zarábať na moje granulky. No ja vám neviem... Ale panička robí veľa zvláštnych vecí, ktoré som za môj deväťmesačný život nepochopil... A tak sa stalo, že vďaka tomu nemám čas vás informovať o tom ako sa mám.

Prvou novinkou je, že ma trošičku vytiahlo a trošku som zmohutnel. Ale len o psí chlp:) Tak to aspoň súdim podľa toho ako som sa videl tento týždeň v zrkadle. Začínam sa už podobať na chlapa aj keď som vraj ešte veľké decuľo:D  A vraj aj začínam dostávať rozum... xi xi xi. Ten som mal vždycky, len som ho strategicky utajoval aby som ho vždy vytiahol v pravý čas:D Napríklad tento týždeň. Panička si všimla, že mám už dlhé pazúriky a tak poprosila paničku mojej najväčšej lásky Elišky, či by mi ich neobstrihala. A tak som sa na moje prekvapenie zrazu ocitol v neznámom dome a bez paničky:( Chvíľu som sa tváril, že s Veronikou neostanem ani za svet, ale brána za paničkou ani poriadne nezaklapla a stal sa zo mňa mazel domáci:D Veronika mi pazúriky pekne upravila - len som si tak dnes frajersky vykračoval a všetkým ukazoval aký som ja krásny chlapec. A ma aj pochválili, teda Veronika a taká cudzia pani Janka. Vraj som sa choval úplne super a nemal som žiadny problém. Že som bol zlatúšik teda černúšik:) A vraj som krásny a mám dobrú povahu:) Vidíte a to panička furt tvrdila, že som degeško hodný do gulášika:D A moja "dobrota" pokračovala aj dnes...

Po dnešnej prechádzke si gazdinná myslí, že som geniálny pes:) Obyčajne ma musia brdziť dole kopcom, lebo blato je všade kde sa pozrieš - a blato je môj kamarát. A tak som si dnes poskakoval smerom dole a gazdinná za mnou. Zrazu som len začul: " Esik, teraz pomaličky, tu je veľa blata". A tak som teda vždy počkal kým príde panička - dokonca som sa postavil tak, aby gazdinná nespadla a mohla sa o mňa oprieť. Naša prechádzka pokračovala ďalej... a v jednej sekunde... HUPS! Srnečka rovno pred mojím ňufákom. To bola pre mňa výzva do boja. Naštartoval som packy a frrrr už ma nebolo. Ale hneď ako na mňa zakričala, som sa otočil a bežal ako TGV rýchlo späť. Uši mi len plápolali vo vetre čo som tak bežal. Pribehol som s jazykom obtočeným okolo celej hlavy, ale šťastný, že ma moja gazdinná čaká. Veru si ich ja dobre strážim. Aj minule keď som sa naháňal s kamošmi som si paničku strážil ako  najdrahší poklad. Podchvíľou som sa odpojil od hry a prišiel paničke ukázať, že mňa sa len tak nezbaví:D xi xi xi. Občas sa mi aj snaží schovať, ale proti mne nemá žiadnu šancu. Vždy ju objavím!!! Ale späť k prechádzke. Chvíľku po srnke som si oddýchol a nazbieral dostatok energie pre môj milovaný aportík. A tak som behal, lietal, skákal s ním - kým gazdinná nehodila aportík tak nešťastne, že sa ocitol nenávratne kdesi v húštine - v jame... (panička zdedila po gazdinnej rovnaký talent v hádzaní aportíka - Eliška sa už presvedčila:D o jej hádzacích kvalitách). Gazdinná len ticho povzdychla: "Esík a aportík je  nenávratne preč. Budeme musieť kúpiť nový." Ja vám dám nový aportík! Veď som poriadny hovawart - to by bolo aby som si ho nevyňuchal! Poriadne som sa nadýchol, zrazil hlavu na zem a začal som ňuchať. Ňuchal, ňuchal, občas zdvihol hlavu a opäť ňuchal, bežal som vraj ako nepríčetný ako taký malý-veľký závislák. Po dlhej dobe som zrazu zacítil známy pach. Zdvihol som hlavu, aby som skontroloval kde je gazdinná a rozbehol som sa strmhlav na miesto, kde ležal môj milovaný aportík. Potom som už len víťazne doniesol aportík ku gazdinnej. Som ja ale šikovný.

A viete čo sa mi stalo včera? Bol som v psom raji:D Panička ma priviezla naším tátošom do jedného domu a skoro som sa zbláznil od radosti. Kde som sa pozrel samé hračky a tie vône. Toľko granuliek a pamlskov okolo seba som ešte nevidel:o  Prosto psí raj...škoda, že sme tam pobudli len chvíľočku....