Vianoce už klopú na dvere...

Panička je v poslednej dobe veľmi zaneprázdnená tak to berem do svojích tlapiek. Určite ste zvedavý čo mám nového.

V sobotu som sa vybral s paničkou na cvičák. Ľudkovia, poviem vám, že ja sa vám tak strašne teším tomu cvičáku, že nebyť paničky tak zrýchlenie mojich tlapiek z 0 na 100 by bolo rekordné:D Panička ma však vždy umravní:( a tak si to hopsám a čmuchám tých 200 metrov, kým prídem k môjmu stĺpiku. Sobota bola taka dosť blatovo založená, ale mne to absolutne neprekážalo a pri mojom stĺpiku, kde bývam odložený som si vyhrabal menšiu jamu:D Panička veru nebola nadšená, keď si po mňa prišla - vraj ona hnedého hovawarta nevlastní:DD Jáj skoro som zabudol! Ešte predtým som sa hral s mojím bráchom Emirom. Naše hrátky však skončili tak, že sme si chceli dať po papuľkách  - ako praví boxeri alebo zápasníci:) Postavili sme sa obaja na zadné, objali packami a zúrivo sme na seba pokrikovali - hmm, teda vrčali. Dlho to však nepotrvalo:( Panička nás tak uzemenila, že sme sa pobrali radšej vlastnou cestou...
Pekne sme si potom pocvičili poslušnosť, len tí naši páničkovci sa nemuseli stále venovať tým koláčom... No chápete?! Oni sa napchávali koláčikmi s klobáskou a my sme chudáčikovia museli zostať pri stĺpe. Hanba Vám!!  Keď už konečne dojedli, slalomovali sme, behali, prechádzali skupinkou a potom skupinka pristúpila ku mne a ja som sa chcel s každým pomazliť a nebolo mi dovolené:( Ochranárov na vás...

Doma zas nastalo veľké upratovanie a kuchtenie. A ako správny hovík som musel gazdinnej pri pečení a varení asistovať. Ale len do chvíle, keď som chcel aj upečené koláčiky ochutnávať - to už som bol "vynesený v zuboch" na záhradu... Napriek upratovaniu a vareniu paničky so mnou chodia na obrovitánske prechádzky naďalej, čo ma veľmi teší. Aportíkoval som o dušu - frr aportík už letí, chytím a bežím ako o život späť k paničke. Tak si tie prechádzky s mojou milovanou paničkou užívam, že si to aj s tými srnkami občas rozmyslím a radšej som s ňou. Ale niekedy proste pes musí:D...

Po príchode domov panička s gazdinnou začali vyzdobovať obyvačku. Na krb povesili krásne strieborné reťaze, do vázy naaranžovali "stromček" (ten pravý stromček je v inej izbe a je nádherný). Také to bolo pekné, že som to nesmel nechať len tak. A tak som výzdobu upravil podľa svojho gusta. Najskôr som šiel na reťaze a pekne ich strhol z krba a zaniesol do pelecha. Potom prišiel narad "stromček. Najskôr šli dole reťaze, potom ozdoby - samozrejme poputovali do môjho pelecha (aj ja som si ho chcel vyzdobiť) a na záver som povyťahoval konáriky a pekne ich poobhrýzal. Panička mi poriadne vyhubovala a pred sviatkami dobrého jedla ma odvážila. Moja seriózna váha je 37 kg a ešte sa ma chystá odmerať - vraj som sa zas vytiahol do výšky (to aspoň tvrdia ostatní dvojnožci). Po vážení ma panička (gazdinná našťastie nebola doma:D) zoznámila s novým prírastkom v dome - s kaprom Karolom, ktorý si veselo pláva vo vani. Poriadne som ho obrechal a občuchal.

A najlepší bol včerajšok. S paničkou sme sa poriadne vyblbli s lietajúcim tanierom a pocvičili poslušnosť. A vraj som bol veľmi dobrý:) Keby som tak vraj počúval aj na cvičáku, tak by som dostal pár granuliek naviac... A zajtra sú konečne Vianoce a na mňa čaká kopu dobrôt a darčekov:D Pekné Vianoce aj Vám..