Večerné prechádzky

Ho ho ho... po dvojtýždennej prestávke sme konečne nastúpili na fázu dva:) O čo ide?! Nuž Eston bol zvyknutý, že s ním chodíme dvakrát denne na prechádzky (cez pracovný týždeň) z toho: ráno na hodinku, poobede na 2-3 hodinky a večer len tak po ulici, na záhradke sa pohrať... Bez dostatočnej pohybovej aktivity a cvičení nevedel čo so sebou. A tak hrýzol, likvidoval a robil všetko preto, aby ma porazilo... ešte sa na tom aj uškŕňal:D Nakoľko som mala posledné dva týždne hektické, na prechádzky chodil iba poobede s maminou, kde sa poriadne vybehal a ja som s ním trávila čas až večer - tesne pred spaním. To bolo tak maximálne škrabkanie a preťahovanie sa o  kožu.

Ale od včerajška sa situácia zmenila a zas sme nabehli na naše prechádzky. Veru, chýbal mi ten čas stráveny s Estonom... a aj Estonovi - teda jemu najmä to cvičenie:D Vonku sa oteplilo a tak som to využila na behanie po ihrisku.  Ešte takto pred mesiacom behať s Estonom bolo takpovediac holá samovražda. Vyskakoval, hrýzol, ťahal vodítko, motal sa pod nohy, hádzal sa o zem...  Za ten mesiac sa mu to v hlavičke zas trošku usporiadalo a už pekne a radostne beží popri nohe... Včera bol taký vyvedený z mieri, že sme na našej obvyklej prechádzke, že nevedel čo skôr... Dnes už pekne bežal vedľa mňa, krásne poslúchal, poriadne sme sa vyblbli s aportíkom a na konci mal chuť sa zoznámiť s mačičkou od susedov:) Podvečer, keď som prišla domov z práce sa dožadoval našej prechádzky a bol od samého blaha v psom nebi, že ideme spolu vonku. Vtedy Vám nevadí ani to, že vonku je blato a prší. Eston svojím príchodom do našej rodiny veru prepísal definíciu zlého počasia: "... zlé počasie je počasie, keď sa blýska a padajú traktory." Aj to blýskanie je najmä pre nás. Ten sa kľudne aj v búrke bude preháňať po záhrade...

Eston je krásny príklad toho, že veľké plemená dospievajú neskôr. Každý mesiac vidíme pokroky v jeho správaní a myslení. Už nie je taký "roztekaný" a aj počas cvičenia už nemyslí na 1000 vecí naraz. Mnohé veci, ktoré predtým nechápal - zrazu sa mu rozjasnilo v hlave a už vie čo a ako. Zábavné je aj pozorovať jeho rast ako sa z malého tučnučkého šteniatka natiahol do výšky. Istú dobu bol presne ako "puberťák - samá ruka- samá noha". Posledný týždeň trošku zmohutnel, takže to už nie je také strašné:D A onedlho oslávime jeden rok:)