Asta in memorian

Pred nedávnom uplynul rok, čo nám naša kamoška a "sestra" Asta zomrela a odišla k Dúhovému mostu. Asta bola malá fúzačka, aj keď k tej malej mala ďaleko. Výškou bola skôr niečo medzi malým a stredným fúzačom. Bola bez PP, ale na jej kráse to neubralo. Ani na povahe. Astu sme nikdy netrénovali a napriek tomu prišla na zavolanie (teda najviac poslúchala maminu), pred obrubníkom na cestu si vždy sadla a čakala, vedela geniálne žobrať:D (žobrať pri jedle ju naučili starí rodičia:D), inak to bol pokojný, neagresívny a ukecaný jedinec. Ako som spomínala bola to osobnosť. Pár krát sa stalo, že ju veterinár kvôli zákroku musel uspať a potom nám ju odovzdal so slovami, že večer sa začne prebúdzať:D Ha ha ha. Ani sme domov neprišli a tá už lietala ako malý čertík, občas síce padala ako opitá, ale už bola "pri živote".  Bola takisto výborným poslucháčom a verím tomu, že čo sa týka niektorých predmetov vedela viac ako ja. Aby ste boli v obraze, všetku látku zo školy či skriptá z výšky som s ňou preberala, vysvetľovala a ona sa na mňa pozerala a občas štekla...máš pravdu:D Mala aj hlboké sociálne cítenie:DDD Čím väčší "podvraťák" z ulice, tým väčšia kamoška s ním bola. Vonku milovala naháňačky s kamošmi: s Koudym, Donym, Robim, Mikym, Greyom. Ešte veľa by sa dalo o nej popísať... Dožila sa krásnych 13 rokov a nebyť pokročilého štádia rakoviny, ešte stále by lietala okolo nás. Bola to malá čiperka aj napriek veku. Nikdy na ňu nezabudneme.