Aport story

V minulom zápisku som Vám rozprávala o prechádzke, kde skúšal preskakovať potok a potom hurá na srnečky. Potok zvládal s aportíkom v papuľke, ale srnečky to zaklincovali a počas jeho behov aport niekde na lúkach stratil. Stmievalo sa a tak sme sa rozhodli, že sa na aportík vykašleme a necháme ho osudu. Dnes poobede sme sa vybrali na lúky, kde sme aport včera stratili. Lúky sú tam obrovské, veľa stromov, kriakov, žaburín, potok a podobne. Netušili sme, kde ho stratil. Ale naše rozhodnutie nájsť jeho aportík bolo väčšie:D A tak sme ho "vyslali", aby hľadal aportík. Zdvihol hlavu a čuchal ako bezprízorný. Potom zrazu zrazil hlavu na zem a čuchal. Občas zdvihol hlavu, pozrel sa na nás a my opäť len "hľadaj aportík" (v duchu s dodatkom: degeš jeden - ten aportík budeš hľadať kým ho nenájdeš! Nebude večera a na nový aportík zabudni!).  A znovu ňufák na zem. A tak to trvalo takých 10-15 minút a my sme sa pomaly presúvali po lúke a tiež sa snažili zrakom nájsť jeho milovaný aportík. Zrazu silno 2x potiahol a vyrútil sa kamsi do diaľky. Zmizol nám na chvíľku z očí a potom sme ho už len videli utekať späť k nám. Bežal veru ako o život. Čo sa deje?! Pribehol a v tom sme pochopili jeho nadšený výraz:D  V papuľke mal jeho milovaný aportík.  Šikovníček....