Ako sme stretli Bambiho:)

Nakoľko s Estonom začala hádzať puberta a opäť začal na nás vyskakovať a hrýzť nás a vymýšľať, som zašla v sobotu za výcvikármi... Na základe dobrých rád výcvikárov (strašne moc ďakujem:) - pomohlo) sme zmenili spôsob "komunikácie" s Estonom a ja sa učím byť dôslednejšia. Pre mňa je občas ťažké spraviť ešte jeden - dva cviky navyše, lebo som omnoho unavenejšia ako Eston, ale za posledné tri dni sa mi to darí a nesie to svoje ovocie. Musím povedať, že aj keď Eston občas skúša so mnou vykývať, začal aj o čosi viac poslúchať - nuž uvidíme v Strečne:D:D - a navyše skákanie aj hryzenie ustalo:)

Dnes podvečer sa nám však okrem bežného hrania, pár kilometrovej prechádzky, skrývania, cvičenia stalo aj čosi nezvyčajné. Ani neviem odkiaľ pribeli prebehli blízko nás srnky - rodinka. Našťastie Eston mal inú "dôležitejšiu" prácu - chytanie myšiek, srnky prefrngli a už ich nebolo. Spokojne som Esiho opäť pustila a šli sme ďalej smerom k domovu. Cesta ak sa to dá nazvať vedie dole kopcom na asfaltku. Zrazu sa ponižšie mihlo čosi hnedé - malý Bambi:) Normálne by človek povedal, že sŕňa zdrhne, keď nás zacíti. Toto naopak. Normálne na drzovku vyšlo na chvíľu vyššie a začalo sa pásť. Neviem, neviem.... táto mládež je ale drzá... veru som sa musela poriadne zaprieť nohami, aby som sa náhodou neocitla nosom v zemi:D Bambi sa chvíľku pásol, občas hodil očkom, či ho Eston ešte vidí a potom hodilo spiatočku a už ho nebolo:-)