2 rady čo si vziať na cvičák v zime

Skoro celý týždeň sme sa tešili na cvičák  - teda v tých pár sekundách, čo sme mali čas. Ráno slniečko vyhupslo nad hory a hurá už sme sa viezli s Estonom na náš milovaný cvičák.  Keďže sme už predtým komunikovali s výcvikárom, boli sme teplo vyzbrojení - teda najma ja. Eston sa mohol zohrievať maximálne obojkom:D  Mamina ma vysadila na lesnej cestičke a tu prišla od Estona novinka! Zakaždým je od radosti úplne bez seba a od radosti  sa ženie smerom k cvičáku. A mojou úlohou je ho prvých 50 metrov skrotiť, inak by som viala ako vlajka vo vetre . Ten pes má proste silu - obrovskú silu. Dnes sme vyšli z auta, nahodil ten jeho zrýchlený pohľad, ňufák na zem a už som myslela, že sa zase trhne, ale nie. Nejaká vyššia moc v  jeho hlave zaúradovala, pozrel na mňa a pekne pomaly si to vedľa mňa trádoval. Čuchal si stopičky, pekne sa vyvenčil a potom sa radostne zvítal s kamošom Jeckynom. Chalani sa poriadne vybehali, prišiel výcvikár a  Anička a mohli sme vyraziť.

Prešli sme na neďalekú lúku s kroviskami, stromčekami a podobnou "prírodou". Ani sme poriadne psov nepriviazali a už sa prihrnuli poslední účastníci nášho "zájazdu". Zostava psov: Agi, Bárty, Bary, Black, Eston, Jecky.  Plán pre dnešný deň znel:vyhľadávanie alebo nácvik práce v snehovom poli. Radšej hneď na úvod prosím o zmilovanie tých, ktorí sa presne vyznajú v pojmoch - naozaj neviem ako sa to, čo sme robili presne nazýva. Kým boli psi priviazaní o stromčeky a oblizovali sa (Eston a Bary:D), my sme pekne poprešlapovali kroviská a zišli sme sa na mieste, kde sme sa mali schovávať.  Potom sme sa vrátili k psom. Vždy jeden odviazal psa, odovzdal ho výcvikárovi Honzovi alebo Ferovi a šiel sa skryť na dohodnuté mieste.  Po ukrytí v "príjemných" kroviskách, chvíľa napätia a už zaznel povel "Revíííír!" Po nájdení si majiteľa psom:D, pes krásne majiteľa vyštekal a dostal poriadnu pochvalu a už bol narade ďalší.  Som bola hrdá na toho môjho hafana, že tak pekne na mňa štekal. Zopakovali sme si to ešte raz, zas na inom mieste, kde som sa síce skoro prizabila:D, ale Estonovi sa to druhé miesto očividne najviac páčilo, kto vie prečo?! Potom sme opäť psov uviazali, vzali dve karimatky (to aby nám nebola zima na snehu počas ležania) a prešlapali sme kopec smerom dole (1. karimatka) ku kríkom (samozrejme v kriakoch - druhá).  Psa sme potom opäť zverili do dobrých rúk Honza a šli sme si poslušne ľahnúť na karimatky - tvárou k snehu. A hafani mali opäť hľadať a nájdenú osobu vyštekať. Spravili sme si to zas 2x. Po druhom raze sme sa vďaka Honzovej múdrosti (hold skúsenosti) občerstvili úžasným horúcim čajom, ktorý aspoň mne osobne dobre padol.  Na záver sme ešte spravili poslušnosť. Priznám sa, trošku som sa bála čo to bude - skoro 2-týždenná absencia s cvičením Estona určite bude vidieť. Ale Eston sa nedal zahanbiť a napriek tomu, že prestávka bola vidieť, nebolo to až také zlé. Len to ľahnutie bolo zas také estonovské... Po docvičení sa chudáci hafani, ktorí sa tvárili strášne unavene, poriadne vylietali a pohrali. Čo tam potom, že všetci boli psi a dnes nemali medzi sebou žiadnu babu, ktorú by mohli ohurovať.

A konečne prichádzajú dve rady, čo si vziať na cvičák v zime: teplé oblečenie a najmä ČAJ!!! Ten je v prípade mrazu (dnes vraj ráno bolo -10) fakt neoceniteľný.